Kategórie →

All posts in Zo života

Kedy sú ľudia najkreatívnejší – pozrite si tabuľku

Náhodou sa mi na stole objavili skriptá Tvorivosť – cesta k osobnému rozvoju v ktorých sa cituje aj kniha Kreativita, ktorej autormi sú John S. Dacey a Kathleen H. Lennon. Tí sa domnievajú, že ľudia majú v živote viacero kritických období a práve vtedy sa dajú najúčinnejšie rozvíjať tvorivé schopnosti.

Inak povedané – v živote máme asi 6 kreatívnych období počas ktorých prežívame životné krízy a zmeny. V každom nasledujúcom období klesá pravdepodobnosť, že človek prejaví svoju tvorivosť.

Kedy sú ľudia najkreatívnejší – pozrite si tabuľku

Čítaj ďalej →

10x naj roku 2011

Ak tu mám hovoriť o nejakej tradícii – a to peknej tradícii – tak ňou je určite 10x naj roku… Myslím, že pravidelným čitateľom netreba predstavovať, prípadne si môžete pozrieť rebríček z minulého roku.

Takže poďme na to, rok 2011 pomaly ale isto odchádza. Aký teda bol a čo mi silno utkvelo v pamäti?

2011

Čítaj ďalej →

K Vianociam…

K Vianociam...

Mám rád cestovanie vlakom

Kto ako malé decko nemal rád vláčik a cestovanie ním musí klamať. Aj s vyšším vekom ma tento dopravný prostriedok fascinuje. Je to mimoriadne pohodlný a rýchly spôsob prepravy. Tak by mohla znieť poučka. Idealizovaná. Lenže…

Vlak na dopravu do práce používam každý deň už zhruba desaťročie. Stačí si pozrieť 50 rokov starý film a uvidíte tam rovnaké vagóny v akých sa vozíme teraz. Menšie zmeny tam ale nastali, niekoľko rýchlikových vozňov sa pretransformovalo na osobné vlaky. Niekoľko mesiacov už máme aj nové „openspace“ osobáky s klimatizáciou a elektrickými zásuvkami.

Čítaj ďalej →

Kedysi sme sa im smiali

Dnes tak zľahka filozoficky – kriticky. Poslednú nedeľu sa nám celkom pekne vyčasilo – taka falošná jar, tak som vytiahol bike s tým že ho trošku prevetrám a aj seba. To spôsobilo nával myšlienok a spomienok. Pravidelnému čitateľovi neušlo, že mojím „revírom“ je Záhorie. Ako jedno z mála území našej domoviny je totálne rovinaté.

Niesu tu kopce, no je tu Morava a krásny pás lužných lesov, ktoré sa vďaka komunizmu zachovali nakoľko v týchto oblastiach bolo zakázané pásmo – vstup len na špeciálne povolenie. Ako dnes si pamätám, že keď padla opona tak sme sa vybrali k rieke zamávať susedom. Mohol som mať asi 7 rokov, 4 kilometre dlhá cesta k rieke sa mi zdala nekonečná no kurz rakúskeho šilingu a československej koruny bol jedna k jednej. Čo o pár rokov samozrejme už neplatilo.

pás lužných lesov

Čítaj ďalej →

Šťastné a veselé

Rok s opäť s rokom zišiel a opäť sú tu vianočné sviatky. Tradične želám všetkým čitateľom dobrej vôle nech ich prežijú v pokoji a podľa svojich predstáv. Já to tiež vidím na relax, rozprávky a jedlo. Pár dní do roka neuškodí.

Ak tagovanie vašich priateľov na Facebooku zrovna nieje váš štýl možno sa vám hodí niektorá Vianočná SMS. A ak sa medzi sviatkami budete nudiť, tak tu je niekoľko tipov na trávenie voľného času.

Šťastné a veselé Vianoce

Čítaj ďalej →

Šťastné a veselé Vianoce

Dovoľte mi tak ako po roky minulé aj tento krát zaželať pokojné sviatky. Strávené v zdravý s ľuďmi ktorých máte radi a aby boli presne podľa vašich predstáv.

Ja si ich užívam tradične v kruhu rodiny, pri dobrom jedle a starých československých rozprávkach. V tomto som asi klasik, proste taký oldschoolový ale vôbec sa za to nehanbím :) A môžno si počas voľna nájdem čas aby som napísal aj niečo seriózne sem na blog. Inak pokiaľ hľadáte Vianočné a novoročné SMS skúste moju zbierku z minulého roka.

Žalovať sa nemá, ale hlásiť sa to musí

Normálne by to za zmienku nestálo, ale je to dobrá omáčka na začiatok aby som tu vypísal ďalšie veci. Dámy a páni – alian.info má za sebou šiesty rok existencie. Áno v poslednej dobe nepíšem veľa, no sú tu prázdniny – na weboch aj blogoch to bude zívať prázdnotou tak prečo si troška nepomasírovať ego. Možno ma to nakopne.

Ja si dávam „záväzok“ – aspoň jeden článok za deň počas prázdnin (ktoré už siedmy rok neslávim). Nie nejdem kopírovať Depiho legendárnych 30C, už len z toho dôvodu že pôjde vážne o kvantitu a nie kvalitu. A Depi kvalitný bol! Nieje to vec života a smrti, ale skôr skúška či ešte písať viem alebo či treba blogerské remeslo treba zavesiť na kliniec.
Čítaj ďalej →

Pamätáte sa ešte na inú menu ako Euro?

Euro je našou jedinou oficiálnou menou už päť mesiacov aj pár dní, za ten čas som si naň úplne zvykol a dá sa sa povedať, že si už ani nepamätám, že sme dáku korunu mali. Ale pekne poporiadku.

Niesom asi ideálny objekt pre média, pretože ich panika a starosti ako to vôbec po prechode bude som ani troška nezdieľal. Do konca roka som väčšiu hotovosť vložil na účet, čo som mal v drobných som minul. Po sviatkoch a Novom roku som sa spoliehal na eurobalíček – ten mi bohato stačil ako na dopravu tak aj stravovanie počas prvých „panických“ týždňov. Troška dlhšie trvalo, než Orange rozbiehal dobíjanie kreditu cez bankomaty a aj internet. To bola snáď jediná komplikácia, ktorú som so zavádzaním eura zaznamenal.

Prvé týždne som samozrejme prepočítaval a konvertoval o 106. No snažil som sa tomu čo najviac vyhýbať a zvykať si na novú menu. A myslím, že na nej už fungujem bez akýchkoľvek problémov. Neriešim ani to, že či sú jedno a dvoj centové mince potrebné. Za vlak aj bus platím v hotovosti a keďže sa jedná o 55 centov respektíve 1, 92 eura tak ich tu v pohode utratím. Za povšimnutie stojí, že cenu za lístok na medzimestský autobus po pár týždňoch od zavedenia eura zaokruhlili z 56 centov na 55 aby sa vodiči s dorbnými mincami nemuseli „kašľať“.

Stará koruna vo mne žije stále, veľké sumy v rádovo stovkách eúr stále prepočítavam a ešte stále sa vyjadrujem často krát v nich. Najmä pokiaľ ide o odhad. Ale aj to sa určite zmení. Zhrnuté a podčiarknuté euro mi nijakým spôsobom nekomplikovalo život, čo pozitívne mi prinieslo je ťažké povedať, snáď len to, že neraz som nemusel riešiť zamieňanie.

Krátka správa o mojej existencii

Bol som troška bajkovať, za tie dva týždne čo som MTB vytiahol naposledy sa vonku všetko zazeleňalo, rozkvitlo a voní. To samozrejme podceňuje v človeku priestor na úvahy a zamyslenie nad všetkým možným aj nemožným.

Blížia sa mesiace, ktoré mam v roku najradšej. Dni sa predlžujú a večery sú teplejšie. Mám za sebou osem dní vo Veľkej Británii, konkrétne v mestách Manchester a Liverpool. Táto časť ostrovov ma vždy fascinovala, začala tu priemyselná revolúcia, vyniklo veľa hudobných štýlov a skupín. Jednoducho nasávať atmosféru týchto miest som vždy chcel, no to je na samotný post. Dúfam, že ho zbúcham skorej ako ten z Prahy, ktorý je rozpísaný už vyše pol roka.

Môj život sa neodmysliteľne spája s hudbou a dúfam, že aj toto leto sa ponesie v tradičnom duchu. Program je bohatý: Snow Patrol, Travis, Lamb, Pendulum, High Contrast, no a všetko by mali zakončiť Radiohead. Z festov si nenechám ujsť Wilsonic a Pohodu. Uvažujem, že zrušený Hodokvas nahradí u mňa Rock for People. Toto sú príjemné starosti.

Budúci mesiac plánujem switch z PC na Mac, ešte stále zvažujem dilemu či Mini alebo iMac a tak isto či kupovať u nás alebo v Anglicku. Rozdiel je nemalý. Zatiaľ vedie Mini, predsa len to bude domáci stroj a keď sa spätne pozriem čo všetko zvláda môj súčasný šrot tak Mini si s tým bez problémov poradí. Jednoznačne chcem Unixový OS.

Možno ste si všimli, že téme volieb som sa vyhol – bolo to zámerné a neraz som mal potrebu dať všetky tie endorfíný na blog. Našťastie to schytal len Facebook a Twitter. Výsledok ma nepotešil no akceptujem ho.

Inak všetko po starom, mal by som som sa prekonať a napísať pár „pilierových“ článkov na blog, uhorková sezóna klope na dvere.