Keď píšem tieto riadky je už deviaty ročník v časopriestore minulosťou no vo mne bude ešte nejakú dobu znieť. Report a pár fotiek z prvého dňa som už publikoval. Dnes sa povenujem druhej časti a nebude chýbať nejaké to finálne zhrnutie.

Plány na sobotňajší večer som už spomínal a snažil som sa ich držať. Na festival som dorazil už pred ôsmou hodinou a vykecával sa pred „LIVE“ pódiom až do začiatku Jazzanova Live feat. Paul Randolph.

Výborný začiatok ale aj záver večera – záver z toho dôvodu lebo na tomto pódiu vystupovali ako posledný a bola to posledná inštrumentálna produkcia čo som počul. Jazzanova je pojem, Paul Randolph má charizmu a výborný vokál. No a Clara Hill k tomu už neodmysliteľne patrí. Jednoducho zimomriavky a nie len z toho, že sa už ochladilo. Projekt Disasteradio som najprv zvažoval, nakoniec to bola výborná voľba – možno jednouché, príliš priame ale o to zábavnejšie. Po polnoci ho vystriedal Daj Ray. Tu som zaznamenal prvú a ak sa nemýlim tak jedinú zmenu programu – zrušil sa Rusko na ktorého som sa dosť tešil a nakoniec sa stratil aj Rustie. Záchranou bol Philip TBC a Junior – myslím že výborné riešenie zo strany organizátorov. Možne budete na mňa pozerať cez prsty ale techno a minimal sú moje srdcové záležitosti a venujem sa im nielen zo strany poslucháča. Preto ma potešilo to čo predviedol Henrik Schwarz. Ukážka toho, že aj v techne sa dá nájsť zaujímavý zvuk. Bola to pre mňa dosť satisfakcia aj za vystúpenie ako The Mole tak aj Adama Marshalla – niesom perfekcionalista ale pre mňa to boli krumple. A bolo ich dosť. Vyvrcholením toho ročníka mestského festivalu Wilsonic malo byť pre mňa vystúpenie Moderat. Uvádzať koho je to spoločný projekt je už snáď zbytočné. Priznám sa, že zvuk Modeselektor mi nie vždy sedel a musel som sa naň naučiť. Apparat je iná kategória – jeho produkciu „môžem“ a vyhľadávam. Aj keď vystupovanie s kapelou mi zase nesedí. Po Moderat som zostal vlažný. Ešte posledné obehnutie všetkých pódii a a pomaly som sa poberal domov.

Druhý festivalový večer som sa zabával neporovnateľne viac – určite to ale nezvaľujem na organizáciu alebo tak ale moju náladovosť. Vytáčalo ma počasie ktoré sa menilo každých 5 minút a je postrachom každého open-air festivalu. Wilsonic zmenil miesto – pri divadle Aréna som minulý rok ani nepostrehol, že prší lebo stany boli veľké a prechody medzi nimi ideálne. Zapršaná „pláž“ ale nieje ono. Chýbal mi Dunaj a osvetlené nábrežie, tráva a stromy. Vlastne to my chýbalo aj minulý rok keď sa všetko presunulo na asfalt. Na druhu stranu vysoké budovy naokolo umocňovali atmosféru mestského festivalu – to ani nehovorím o výbornej projekcii na budovách. Miesto teda fajn, menej piesku by ale potešilo. Toalety za rohom sa mi tiež páčili, bolo to ďalej ale nič mobilné a aspoň sa ľudia prešli – vďaka projekcii sa aj taká hovadina ako toalety stala zaujímavou. Kto tvrdí že nie ten klame. Jedla a piva bolo dosť, pre náročnejších nechýbalo vínko, niečo tvrdšie či pečené prasiatko. Wilsonic je už dlho skutočne dospelý festival a opustiť ho je nutné len keď sa človek potrebuje ísť prespať inak nieje nutné areál opúsťať.

Pred dvoma rokmi som mal problém so vstupom s fotoaparátom – vtedy ešte ultrazoomom. Minulý rok sa dal vybaviť public photopas a aj tento rok som oň žiadal a bolo mi vyhovené. No keďže v piatok som sa dogúlal až po desiatej tak na mňa nevydalo, troška zmätku na vstupe – dostal som číslo na PR menežérku že ak budem chcieť fotiť mám zavolať. Nepotrebujem ležať učinkujúcím pod nohami, len som nechcel mať komplikácie s SBS prípadne s právami. Na vstupenku mám a nefotím pre mega médium. Len pre pár stoviek čitateľov na blogu – riskovať sa mi nechcelo a hádať sa tiež, z tohto dôvodu som nafotil „z davu“ len pár snímkov, v porovnaní s minulým rokom to je ani nie desatina. Či ide o kvalitu alebo kvantitu nechám posúdiť vás. Takže prosím nežiadať o žiadne ďalšie foto lebo nieje.

Ako by som zhodnotil teda tento ročník „veľkého“ Wilsonic-u? Napriek tomu, že za chrbtom nemali oragnizátori žiadneho väčšieho sponzora je to naďalej vlajková loď hudobnej scény. Wilsonic má meno a aj bez headlinerov písaných tučným fontom priťahuje veľa ľudí a to nielen zo Slovenska. Opäť som dostal to čo som chcel – či už osvedčenú zábavu, ale aj zvučnejšie mená no objavil som kopec zaujímavých vecí. A práve to objavovanie už ponúka málokto.

Na záver sa chcem poďakovať každému kto za týmto unikátnym festivalom stojí a nejakým spôsobom sa na ňom podieľa. ĎAKUJEM! Už teraz sa teším na na micro.wilsonic.