Tak a dopracoval som sa k reportu z toho najpohodovejšieho festivalu, áno tušíte správne ide o Pohodu. S písaním okolo letných festivalov si dávam načas, nebudem sa na nič vyhovárať a rovno poviem, že je to spôsobené mojou lenivosťou. Ani neviem po koľkých rokoch som sa zase objavil v Trenčíne, poslednú Pohodu ktorú som videl sa konala ešte v meste na výstavisku takže som bol viac než plný očakávaní.

Najprv to vezmem po hudobnej stránke. Pohodu 2008 som odštartoval v piatok s Midi Lidi a odbehol si na britských The Subways. Tí ma totálne dostali, myslím že perfektný výkon, hlavne teda ta babenka za basou – Charlotte. Tak málo mi stačilo aby som bol hudobne namlsaný, nasledovali Tata Bojs. Chalani sa tak isto nešetrili a dávali zo seba čo mohli. Nasledovalo premiestňovanie medzi pódiami a bližšia obhliadka „atrakcii“. Večerný program mi začal až o desiatej a to vystúpením Matthew Herbert big band. Tohto pána si pamätám vďaka jeho vystúpeniu z pred pár rokov na Wilsonicu. Očividne ho publikum spočiatku prijalo s rozpakmi, no podľa reakcii a prídavku si ho získal. Hodnotím tiež viac než pozitívne. Krátko pred polnocou sa na pódiu objavila asi stovečka návštevníkov festivalu, ktorý podvečer nacvičovali performácie k singlu Praise you od headlinera festivalu. Myslím že dobré, no a s polnocou prišlo aj vystúpenie spomínaného headlinera. Fatboy Slim ukázal, že vie zabávať seba ale hlavne ľudí. Kto čakal, že FBS zahrá niečo komornejšie asi bol sklamaný, ak sa však pozriem čo hráva posledných 5 rokov je to jasné. Bola to riadna dvojhodinová diskotéka a ja som si ju totálne užíva. Živý dôkaz že baviť sa dá naprieč všetkými hudobnými žánrami. Celkom vyšpekulovaný bol aj záver jeho vystúpenia a to poriadnym ohňostrojom. Určite super spestrenie a zároveň bola vyriešená otázka prídavku. Pomalý presun na iný stage – tam predvádzal svoje umenie Mr. Oizo, o ktorom viem asi len vďaka jeho hitu Flat beat. Vcelku hladko ho vystriedal Speedy J s jeho techno setom. Z prvého dňa ma mrzí, že mi ušli Unkle ale čo už.

Sobota mala byť dňom Václava Havla, ktorý bol hosťom festivalu. Tak sme dali najprv jeho dve divadelné hry a to Audience a Protest. Ešte pred tým sme doobedie zabíjali na Break dance battle. Zhliadol som kúsok z Pary, vcelku nezáživný mi prišli britský The Cribs aj keď sa očividne snažili. Za to zážitkom bolo určite hranie Blood Red Shoes. To nehovorím o vystúpení ďalšej skupiny z ostrovov – Editors. Z tých som ale odbehol na Hexatic, veď Ninja Tunes je zárukou kvality a ani tento raz tomu nebolo inak. Jedným očkom som hodil aj na Riša Mullera, ale to nebol proste on. Musel som odísť. Zahľadel som sa na Občana Havla v kinematografe, takže mi utiekli Audio Bullys no našťastie som stihol kus z Miss Kittin a The Hacker. Miss Kittin bola totálne fantastická, proste nejde nezamilovať sa. Pendulum djs otvorili dnb večer na Pohode. Vlastne by som nemal hovoriť v množnom čísle. V každom prípade bolo to super a ľudia sa chytali najmä na ich známe veci. Nebol to „koncert“ ale zabaviť sa na tom dalo. Veľmi plynulo sa svojho hrania chopil L Plus. Pár hodín nad ránom pre mňa Pohoda skončila a ja som bol úplne spokojný.

Samozrejme som nevymenoval všetko čo som videl, počul a cítil. To sa ani nedá. A už si ani nespomeniem na ktorej akcii si mi časovo prekrývalo toľko stages že som nevedel kam prv. Po organizačnej stránke to bolo tak isto zvládnuté na výbornú. Počas celých dvoch dní som nemal potrebu opustiť areál festivalu, žiadna otravná SBS – ľudia boli fajn a užívali si to. Nemám výhrady absolútne k ničomu. Organizátori si zaslúžia jedno veľké vďaka, lebo už si ani nepamätám kedy sa mi tak moc nechcelo ísť z nejakého festivalu domov. Ak som práve nebol na niečom hudobnom bolo veľa iných možností ako sa zabaviť. Diskusie, neziskovky, adrenalín. Ceny jedla, piva ale aj kofoly boli prijateľné. Najviac som sa obával počasia – na jeden deň bol hlásený dážď, na druhý prehánky. Dažďové kvapky som videl, ale našťastie len v nedeľu pri odchode. Proste aj toto vyšlo, dokonca v sobotu ľudí kropili požiarnici vodou z cisterny. Čo sa týka cestovania, tak tam nám meškal vlak, takže sme prišli dve hodinky mimo nášho plánu. Na kyvadlovku sa spoľahnúť nedalo, zvolili sme MHD a nejak na letisko dorazili. Návrat domov bol masový, autobusov málo tak sme siahli po taxíku.

Pohodu nechcem porovnávať s tými ostatnými, lebo nieje v podstate s čím. Je dôkazom toho, že aj u nás sa dajú robiť veci poriadne. Svedčí o tom aj návštevnosť a konečne „normálny“ ľudia. Určite sa teším na budúci ročník.